Všetky typy sušičiek potravín možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií a to cenovo výhodné domáce modely a profesionálne priemyselné inštalácie. Rozdiely medzi nimi spočívajú najmä v spotrebe energie, čase potrebnom na sušenie a použitom technologickom princípe. Kým domáce sušičky sú vhodné na menšie objemy a jednoduchú obsluhu, priemyselné sušičky zabezpečujú vysokú kapacitu, presnú reguláciu a konzistentnú kvalitu výsledných produktov.

Historická perspektíva:

Historicky a dokonca aj dnes sa v mnohých krajinách s horúcim podnebím ovocie, zelenina, bylinky a koreniny sušia prirodzene na slnku, pričom sa využíva priame slnečné teplo a prirodzená cirkulácia vzduchu.

Moderné priemyselné zariadenia sa už nespoliehajú na tradičné sušenie pod otvoreným nebom, ale replikujú tieto procesy v uzavretých sušiacich komorách s presnou reguláciou teploty, vlhkosti a prúdenia vzduchu. Trh dnes ponúka široké spektrum typov a značiek sušičiek – od cenovo dostupných modelov až po profesionálne priemyselné riešenia.

Ak chcete urobiť informovaný výber, je dôležité zvážiť energetickú náročnosť a účinnosť sušenia. Praktickým nástrojom je tzv. energetický vzorec 15-10-3, ktorý poskytuje porovnávaciu analýzu spotreby energie konvekčných, infračervených a kondenzačných sušičiek ovocia a zeleniny. Tento prístup umožňuje získať jasný prehľad o efektivite jednotlivých technológií a vybrať zariadenie, ktoré najlepšie vyhovuje vašim výrobným potrebám.

Názorný príklad:

Aby sme ilustrovali tento vzorec, zoberme si príklad sušenia jabĺk pomocou sušičky s rozlohou 3 metre štvorcové.

  • Konvekčné sušičky (15 kW): ýrobcovia základných a cenovo dostupných konvekčných sušičiek uvádzajú približnú spotrebu energie 15 kW na dávku produktu (jablká). Tieto sušičky využívajú na sušenie teplý vzduch, čo si vyžaduje viac času a energie na odstránenie vlhkosti z povrchu produktu. Tento prístup vedie k problémom, ako je nerovnomerné sušenie v celom produkte. Tieto sušičky majú zvyčajne neizolované tenké steny skrine s otvormi na odvod nadmerného tepla. Z energetického hľadiska sú tieto sušičky najmenej efektívne. Hoci ich počiatočné náklady môžu byť nízke, neodrážajú presne skutočné náklady na prevádzku. Ako sa hovorí, „kto sa snaží šetriť, nakoniec doplatí“. Tieto sušičky sú vo všeobecnosti vhodné na domáce použitie pri spracovaní sezónnych produktov v malých množstvách.
  • Infračervené sušičky (10 kW): Druhá možnosť, 10 kW, predstavuje spotrebu energie na sušenie jednej dávky produktov pomocou infračervenej sušičky. Tento typ sušičky napodobňuje proces sušenia na slnku, kde špecifické infračervené vlnové dĺžky prenikajú do produktu, čím sa výrazne skracuje čas sušenia. Infračervené sušičky sú vysoko účinné, pretože odvádzajú vlhkosť priamo z vnútorných buniek produktu. Nútené prúdenie vzduchu sa používa primárne na chladenie, odvádzanie prebytočného tepla a odparenej vlhkosti z vykurovacích telies, ako aj produktu, ktorá je potom odvetrávana zo sušiacej skrine. Z hľadiska spotreby energie sa infrasušičky výrazne nelíšia od bežných konvekčných sušičiek, sú však výrazne rýchlejšie. Preto sa veľké výrobné zavedenia často rozhodujú pre infračervené sušičky pre ich vysokú produktivitu. Tie možno považovať za profesionálne priemyselné sušiace skrine. Sú vhodné na sušenie byliniek, mäsa, húb, čajov a pod. Niektoré modely sušiacich strojov obsahujú hlboké podnosy na sušenie hustých tekutých produktov, ako napríklad pri výrobe ovocných pást alebo roliek.
  • Kondenzačné sušičky (3 kW – najúspornejšie): Cenovo najefektívnejšou metódou sušenia je kondenzácia, využívajúca princíp tepelného čerpadla. Táto metóda znižuje vlhkosť v sušiacej skrini jej prechodom cez výmenník tepla, čo spôsobuje, že vlhkosť zo vzduchu prechádza do kvapalného stavu (voda), ktorý je potom odstránený zo zariadenia. Ide o jeden z najekologickejších a najmodernejších spôsobov sušenia. Je veľmi šetrný, najmä pokiaľ ide o tepelne podmienky a je vhodný na sušenie produktov citlivých na teplo, ktoré pri vystavení vysokým teplotám môžu stratiť svoje priaznivé vlastnosti; farba, tvar, chuť, textúra a obsah živín. Z hľadiska času sušenia sa toto zariadenie vyrovná konvekčným sušičkám, no z hľadiska prevádzkových nákladov je päťkrát hospodárnejšie. Počas dehydratácie sa voda z produktu nielen vytratí do atmosféry, ale zhromažďi sa v nádobe ako kondenzát. Táto metóda umožňuje presnejšiu kontrolu nad množstvom odparenej vlhkosti z produktu, keďže prakticky žiadna sušička nemá schopnosť kontrolovať a regulovať konečný obsah vlhkosti produktu. Táto konečná kontrola sa zvyčajne vykonáva v laboratóriu po vysušení konkrétnej dávky.

Sušiaca jednotka sa zvyčajne skladá z izolovanej nádoby, v ktorej je umiestnené tepelné čerpadlo, ktoré riadi úroveň vlhkosti a odstraňuje prebytočnú vlhkosť zo vzduchu vo vnútri sušičky.